reklama

Nie je ticho ako ticho

Veľa ľudí berie zdravotne postihnutých ako niečo „iné“ a k tomu sa tak stavajú, že ich prehliadajú alebo pozerajú cez nich akoby boli „nikto“. Ale podľa mojich skúseností, keďže som s nimi v stálom kontakte, a hlavne s „deaf“. Budem ich nazývať týmto výrazom, pretože pre nich to je „crazy“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

A práve v týchto ľuďoch sa skrýva veľký dar. To, o čo boli a sú ukrátení, o to viac sa to prejaví na iných zmysloch. Vedia vnímať, cítiť až to chytá za srdce, a majú neskutočnú charizmu a zmysel pre humor. Niekedy až taký, že sa musíte chytať za brucho. Nenadarmo sa jedna známa osobnosť vyjadrila o jednom „deaf“, že ani Bolek Polívka naňho nemá, ako vedel improvizovať a vystihovať situácie. No ale reč nebude o ňom, ale o mojej skúsenosti, ktorá hovorí, že aj napriek tomu, že sú títo ľudia „iní“, tí „normálni“ to vedia zobrať s humorom. Nie každý, ale predsa. Snáď sa dnešná doba dostáva do normálu a každý živý tvor, ktorý má dve ruky a dve nohy, môže zaradiť do jednej komunity. Aj keď tie predsudky ešte zostanú hádam tak dlho ako to už trvá.
V jeden deň sa dve dievčatá, z toho jedna „deaf“ vybrali na plaváreň. Kedže jedna ovládala posunkovú reč, druhá navštevovala kurz posunkovej reči. Niežeby stále potrebovali takto komunikovať, ale na plavárni bola para, niečo podobné saune. Keďže je to hádam „najpopulárnejšie“ miesto v meste, bola nabitá na prasknutie, ale to im v tom nebránilo aby sa tam vopchali a poobdivovali vypracované bicepsy miestnych chlapcov a vychutnali blahodarné teplo. Keďže tlmené svetlo a horúci vzduch bránili aby sa rozprávali, využili svoje posunky. Nie práve tie, za ktoré by ich pochválil „čistokrvný deaf“, ale hlavne že sa pochopili. Teplý vzduch si tam vychutnávali aj dvaja postarší páni a práve jeden z nich, keďže si všimol ich tancujúce ruky a hneď vedel o koho ide, zahlásil svojmu spoločníkovi: „Toto sú ideálne ženy“. A práve dievčina čo počula, hneď zareagovala: „Akože ideálne?“ A ten pán, v „miernom“ šoku, sa roztomilo zahanbil a schoval hlavu do dlaní ako keď malé dieťa vyleje mlieko na svoje raňajky. Ospravedlnil sa s tým, že myslel že obe nepočujú, ale hlavne že všetko sa vzalo s humorom. A začal rozprávať, že dnešné ženy sú ukecané a muži by boli radšej nech sú ticho. Ale „ticho“ neznamená byť naozaj „ticho“. „Deaf“ v ňom naozaj žijú a tí počujúci nech vnímajú to „ticho“ ako chcú, ale svedčí to o tom, že si nevážia čo majú, zatiaľ čo „deaf“ sú nútení v ňom žiť a o to viac prežívajú: dotykom, zrakom a hlavne srcom. No ale hlavná pointa celej príhody bola o tom, že sa stretli dva svety a ukázali tú svoju stránku a hlavne s úsmevom. Kiežby to tak bolo aj v tých bežných situáciach a každý normálny človek bral týchto ľudí ako niekoho s veľkým srdcom. Oni nepotrebujú súcit, ale pochopenie a zaradenie do kolektívu. Kiežby každý človek v tomto „konzumnom“ svete dokázal vnímať a prežívať hoci aj tie najbežnejšie a najbanálnejšie veci „s ohňom v srdci“ ako to dokážu „deaf“.


vanessa cimbalova

vanessa cimbalova

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...z dvoch svetov Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu